Médiá si už požonglovali podľa vlastnej úvahy s výsledkami januárového prieskumu agentúry Focus, tak sa pokúsme na ne pozrieť bez zaujatosti a predpojatosti. Respondenti odpovedali spontánne, teda nemali k dispozícii zoznam politikov, ale sami uviedli, ktorým z nich dôverujú. V uverejnenom prehľade sú iba mená, ktoré získali dôveru aspoň 1 % opýtaných. Tretím najdôveryhodnejším slovenským politikom je NIKTO (20,3 %), druhým je premiér (23,0 %) a tesne prvým prezident (23,4 %). S výrazným poklesom pokračujú ďalší prominenti, počnúc šéfom parlamentu (14,3 %). To je naozaj veľavravné.

Niekomu sa páči, že v načrtnutých súvislostiach si na sebavedomých ministrov kultúry a spravodlivosti spomenulo len 1,6 %, na ambicióznu Luciu Ďuriš Nicholsonovú 2,6 % a na spasiteľa KDH Alojza Hlinu 3,8 %. Lenže mnohí dlhoroční vševediaci politici, vrátane predsedu výboru NR SR pre kultúru a médiá Dušana Jarjabka, predsedu výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomíra Petráka či podpredsedu výboru NR SR pre sociálne veci Jána Podmanického, napriek svojej hojnej medializácii nedosiahli ani jednopercentný limit.

Ak by spomínaní a nespomínaní politici s dôverou pod hranicou 1 % mali zmysel pre elementárnu sebareflexiu, teda nielen pre svoje platy a ďalšie osobné výhody, tak by sa už potichu vytratili z politiky smerom k svojím občianskym povolaniam, ak – pravdaže – majú vzdelanie a praktické zručnosti, ktoré by ich uživili aspoň na úrovni najnižšej mzdy. A práve v tom spočíva problém, prečo sa neúspešní a nedôveryhodní politici ešte dlho budú zvysoka pozerať na ostatných občanov a poučovať ich z hľadiska svojich vysoko nadpriemerných príjmov.