Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Dvadsať rokov zmenilo rétoriku hodnotenia rozchodu – Jozef Šucha

Pri príležitosti 20. Výročia rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa médiá zapĺňajú vyjadreniami aktérov revolúcie a politológov. Zaujímavé na ich vyjadreniach je zmena rétoriky hodnotenia rozchodu. Citové vyjadrenia ustúpili vecnému konštatovaniu, pričom sa rozchod v podstate hodnotí ako správny krok. Pripomeňme, že v tomto zmysle sa dokonca vyjadril aj český prezident Václav Klaus, pričom si neodpustil dodať, že Slovensko na rozchode získalo viac. O tomto by sa dalo polemizovať, ale to nie je témou tejto úvahy.

Ostáva ešte stále nedopovedané alebo inak povedané, ešte stále sa tí čo hodnotia vyhýbajú jasne povedať prečo sa nakoniec rozpustila republika bez referenda. Odpoveď nájdeme keď si otvoríme knihu, „Svedectvo o štátotvornom príbehu“ od priameho účastníka rokovaní o demokratickom usporiadaní štátu medzi víťazmi volieb v roku 1992, českou ODS (Klaus) a slovenským HZDS (Mečiar), vtedajšieho podpredsedu HZDS, politika Augustína Mariána Húsku. Česká strana trvala na celorepublikovom referende, ktoré by samozrejme dopadlo (vzhľadom na počet obyvateľov) podľa želania českých občanov. „ODS vyhlásila, že buď bude federácia funkčná a tomu primerane silná, alebo rozpustí štát“ (A. M. Húska Svedectvo o štátotvornom príbehu). To znamená ponechať federálnej vláde všetky kompetencie tak ako to bolo dovtedy. Prvé rokovanie v Brne 9. Júna 1992 „predznamenalo českú stratégiu buď totálny ústup od slovenských požiadaviek na vyrovnanie, alebo rozchod z iniciatívy českej strany (A. M. Húska). Rokovania skončili rozdelením štátu pokojnou cestou, ktorá je dodnes dávaná ako pozitívny príklad.

Ale vráťme sa k dnešku. Čo sme dosiahli za dve desaťročia národnej slobody? Zaujímavý je pohľad M. Kňažka, tiež jedného z účastníkov rokovania o rozdelení. Citujem ho z monitoringu TASR: Slovenské strany sa správajú sčasti ako eseročky a sčasti ako mafie. Ľudia, ktorí sa dostanú k moci, to hrubo zneužívajú. Občania by sa mali brániť. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to povedal bývalý politik Milan Kňažko, ktorý sa za dnešných politikov hanbí. "Hanbím sa za mnoho, možno väčšinu slovenských politikov," vyhlásil. V relácii diskutoval pri príležitosti 20. výročia rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Poukázal na to, že v postkomunistických krajinách sa objavujú podobné javy. Vidí za tým normalizáciu, ktorá podľa neho z ľudí nevymizla. "Normalizácia je stále v nás," nazdáva sa Kňažko.

Poukázal na podobnosť správania funkcionárov na Slovensku a v Česku, ale tiež na rozdiel v riešení týchto javov. V oboch krajinách podľa Kňažka dochádza k zneužívaniu moci a ku korupcii. "Dochádza k zneužívaniu verejných funkcií vysokými verejnými funkcionármi, ale s tým rozdielom, že v Čechách sa začínajú dostávať pred súd, na Slovensku zatiaľ nie," poznamenal. Zároveň sa zamyslel, či to znamená, že na Slovensku je menšia korupcia. "Myslím si, že opak je pravdou," doplnil. Kňažko tiež upozornil na to, že "mafistické spôsoby súdnictva, Generálnej prokuratúry aj najvyššie postavených sa dostali priďaleko". Občan by sa podľa neho mal brániť. "Pretože inštitúcie tu stále nie sú pre neho, sú tu pre seba, zneužívajú svoje funkcie. Využívajú demokraticky rafinovaný slovník, ale občan akoby zostal za dverami," zdôvodnil Kňažko. Toľko citát. Dvadsať rokov samostatnosti nám prinieslo slobodu rozhodovania, ale súčasne odhalilo prízemnosť našej politiky. Hovorí sa, že politika je vec verejná a politik by mal usilovať o obecné blaho. V skutočnosti však občan cíti, že košeľa je súčasnému politikovi bližšia ako kabát. Možno je to tým, že sme sa nepoučili z odkazu čínskeho filozofa Konfúcia, ktorí povedal, že do politiky (do riadenia štátu) by mali ísť najlepší z najlepších.