Smer-SD má takú moc, že bez problémov si mohol svojimi ľuďmi kreovať tak silné médium ako bezpochyby je verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska. Aj preto som sa domnieval, že v našich elektronických médiách konečne skončí jednostranné preferovanie protivládnych názorov a stanovísk horlivo prezentovaných moderátormi na hony vzdialených myšlienkam sociálneho a národne orientovaného štátu. Žiaľ, hlboko som sa mýlil. Naďalej v „slovenských“ médiách, vrátane verejnoprávnych, prevláda protivládna hystéria dopredu odsudzujúca všetky a to i zamýšľané kroky vlády. Namiesto objektivizácie v hodnotení sa do popredia dostávajú výhradne negativistické tendencie. V určitých okamihoch môžeme nadobudnúť dojem, že médiá preberajú na seba politickú úlohu pravicových opozičných strán. Nahrádzajú pravicových politikov, ktorých neúspešné vládnutie „ocenili“ občania, v parlamentných voľbách, jednoznačným odmietnutím. Ukazuje sa, že situácia pre našu najsilnejšiu parlamentnú stranu, ani po dosadení „svojich“ ľudí, nie je ružová. „Ľavicoví“ novinári zastupujúci súčasnú vládu, zrejme nemajú dostatok odvahy zaujať otvorený postoj k trendu očierňovania všetkých krokov súčasnej vlády. Ďalšou z možností sa mi ako dosť pravdepodobné javí vyčkávanie, čo keby sa to zmenilo skôr ako za 4 roky. Zrejme si dobre pamätajú obdobie, keď pravicové strany po prevzatí moci sa nekompromisne a v krátkom čase „vyrovnali“ s novinármi, ktorí im nešli na ruku. A to aj za cenu zmeny zákonov. Som toho očitým svedkom, patril som medzi tých, ktorých zavreli na 28. poschodie Slovenskej televízie. Ešte mi zakázali aj tvoriť. Pritom ako dôvod im stačilo, že som „moderoval za Mečiara.“ Žiadne odborné výhrady. Tie nenašli a nájsť ani nemohli, lebo pri moderovaní som zachovával prísnu neutralitu a snažil sa dopracovať k objektívnym poznatkom, čo o dnešných moderátoroch sa len ťažko dá povedať. Mnohí sú mladí, bez dostatočných skúseností a potrebného politického rozhľadu a tí starší by si neradi popálili prsty podporou ľavicových myšlienok, ktoré majú svoju životnosť podľa nich ohraničenú ďalšími parlamentnými voľbami. Naučili sa už plávať v mútnych vodách na rozhádanej politickej scéne a tak ako mnohí naši politici nechceli by prísť o svoje lukratívne postavenie. Na to im stačí, aby v zákulisí sľúbili aspoň naoko vernosť súčasnej vládnej garnitúre, ktorá sa ich bojí ako čert kríža.

Ako ľavicovo zmýšľajúci i konajúci novinár považujem za svoju povinnosť reagovať na vyjadrenia dehonestujúce jedno zo základných pravidiel demokracie a to vládu väčšiny. Je zaujímavé, že politici, ktorí počas svojej vlády využívali svoje väčšinové postavenie na vládnutie, dnes zato kritizujú stranu Smer-SD. Až smiešne mi pripadá, keď bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vzdychá nad „nedemokratickosťou“ vládnej väčšiny. Vždy je to demokratickejšie ako keď vládli SDKÚ-DS, KDH, SaS a Híd, pričom každá z nich zastupovala len určité, nebojím sa povedať, „skupinkové“ názory. Pritom stranu Smer-SD stále podporuje približne 40 percent potenciálnych voličov.

Obdobne poslanec NR SR za KDH, Radoslav Procházka, v diskusnej relácii RTVS, Z prvej ruky, sa usiloval dehonestovať postavenie strany Smer-SD označkovaním samovládna väčšina. Áno, Smeráci môžu, vzhľadom na nebývalo vysokú podporu občanov v posledných parlamentných voľbách, samostatne rozhodnúť. Nemal by to však byť dôvod na neúčasť na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pre R. Procházku, L. Žitňanskú a ďalších členov výboru z radov opozície. Páni poslanci z opozície veľmi často hovoríte o slušnosti a pokore. Žiaľ, vaše skutky nemajú so slušnosťou nič spoločné a s pokorou už vôbec. Namiesto intríg a kopania do politického partnera, ktorý vás porazil v demokratických voľbách, by ste mali svoje aktivity nasmerovať na politickú súťaž o získanie priazne našich občanov a to konkrétnou politickou činnosťou v ich prospech.