Boli tu za čias Jeana Valjeana, ktorého priviedol na svet Victor Hugo, boli tu pred ním i po ňom. Napriek tomu, že civilizácia už neuveriteľne pokročila,že tu bolo nespočetné množstvo vojen, malých i veľkých revolúcii, všelijakých pokusov o odstránenie biedy vo svete - počet bedárov neustále narastá. Nečudo teda, že ak sa niekomu podarí vo svete, zachrániť človeka z pazúrov biedy, preletí to nielen mienkotvornými médiami, ale aj bulvárom.Vlastne aj bulvár možno považovať za mienkotvorné médium, pretože ovplyvňuje verejnú mienku viac, ako hociktoré solídne médium. Ľudia ho čítajú a kupujú častejšie. Vďaka týmto mediám, preletela svetom zpráva, že v Amerike, mladí ľudia vraj zachránili bezdomovca. Vysvitlo, že ide o 53 ročného Jaroslava z Čiech, ktorý sa ocitol úplne na dne, bez práce a financií. Zarasteného , špinávého a hladného, obriadili, nakŕmili, ošatili, dali oholiť, ostrihať... posadili ho do lietadla, zaplatili za neho letenku a poslali ho do vlasti. Tento milosrdný skutok mladých ľudí, vyvolal v mediách rozruch. Nečudo,pretože pokiaľ viem, súcit a milosrdenstvo, podobného druhu, sa z povahy mladých ľudí, akoby už vyparilo. Skôr sa dozvedám, že skupina mladých grázlov v našich končinách, niekde bezdomovca surovo stĺkla, dokonca poliala benzínom...

O podobnú charitu, nie je však v Spojených štátoch núdza.Pripadá mi to, akoby sa v tejto krajine ozvala v mladých ľuďoch vôľa, pomáhať svojej vlasti, vysporadúvať sa s prílivom migrantov a narastajúcim množstvom bezdomovcov. Možno sú tak vychovaní a možno ich k tomu inšpiroval Newyorský starosta, Michael Bloomberg. Možno si ešte spomínate na jeho veľký projekt, z roku 2007, keď sa mu podarilo zbaviť mesto veľkého množstva, problémových bedárov a bezdomovcov, ktorí mu špatili mesto.Dohodol sa s magistrátom a začali chudobe rozdávať letenky. Každý kto chcel, mohol zadarmo letieť do hociktorého štátu v USA, alebo do hociktorého kontinentu na zemeguli. Vďaka tomu, sa zrazu chudáci zniesli nad oblaky a ocitli sa v Paríži, Johanesburgu...proste všade, kde sa im zažiadalo. Malo to iba jednu nevýhodu, letenky boli preplatené iba jedným smerom, naspäť by musel každý cestovať za vlastné. Nikto sa už nevrátil.

Každá krajina si dnes rieši problém bezdomovcov , chudoby a nežiadúcej migrácie, po svojom. Dokonca už i žobrajúci bezdomovci sa prispôsobili novým trendom a náladám v spoločnosti. Najviac vyžobre ten, čo prosí o peniaze na cestu, aby sa mohol vrátiť do svojej vlasti. Vždy keď čítam a počúvam o podobných bedároch v cudzine, rozmýšľam nad tým, ako by to dopadlo u nás, ak by sme sa mali rozhodnúť, koho obdarovať, povedzme pred Vianocami, keď nám na plecia zosadne Duch Vianoc. Myslím si, že aj u nás by najviac nazbieral ten, čo chce vycestovať naspäť do krajiny, v ktorej má trvalý pobyt. Na tému bedári, sa však najvýstižnejšie vyjadrila matka Tereza: Hlad a chudoba na tomto svete, nie sú preto, že by sme nevedeli nasýtiť chudobných a postarať sa o nich. Sú tu preto, lebo nedokážeme nasýtiť bohatých. Títo ľudia nebudú mať nikdy dosť.