Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Aktuálny čas pred Slovenským orlojom – Dušan Mikolaj
Do Starej Bystrice od roku 2009 láka tisícky ľudí zo Slovenska aj zo sveta Slovenský orloj. Dômyselný mechanizmus stredovekých majstrov na zobrazovanie pozemského času i vesmírnych úkazov v tejto obci je umiestený na najväčšej drevenej soche, ktorá originálne reprezentuje trendy súčasného umenia. Na prelome každej slnečnej hodiny sa pred orlojom schádzajú návštevníci a so vztýčenými hlavami sledujú vizuálne a zvukovo zladené obraznosti. Majú pritom možnosť vnímať aj informácie o národných, duchovných a kultúrnych dejinách Slovenska. Pri každej osobnosti sa pripomínajú udalosti, ktoré nás prevádzajú stáročiami napätí, zdvihov, ľudského úsilia a osobných skutkov. A keď zvonkohra doznie, uvedomíme si svoju aktuálnu prítomnosť. Informácie a vizuálne pocity si môžeme skonkrétniť v základni orloja, kde je informačné stredisko a komorná galéria.
„Orloj je o čase,“ hovorí starosta obce Stará Bystrica Ján Podmanický. ,,Na priečelí sa odohráva čas astronomický, vo vestibule kultúrneho domu sú obrazy štyri ročné obdobia. To je čas v priebehu roka. A v sále kultúrneho domu cyklus šiestich monumentálnych diel Textum manželov Viliama a Marcely Loviškovcov symbolizuje čas v umení.“
Orloj na vidieckom námestí, Rínku Michala Archanjela je súčasťou pôsobivého architektonického celku. Tento priestor sa každoročne zapĺňa návštevníkmi i vzácnymi hosťami v polovici júla, keď si v obci dôstojne pripomínajú prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Po roku 1992 počas významnej udalosti našich novodobých dejín na mnohých miestach Slovenska zapaľujú symbolické vatry zvrchovanosti. Stará Bystrica pri tejto tradícii zotrváva najintenzívnejšie. Stretnutia občanov sa stali celonárodnou udalosťou, čo v tomto roku oficiálne potvrdila aj vláda Slovenskej republiky, ktorá koncom júna schválila – spoločne s cyrilo-metodskými oslavami 5. júla na hrade Devín – i návrh na finančné a organizačné zabezpečenie osláv zvrchovanosti z rozpočtovej rezervy vlády pre Starú Bystricu.
Obci sa tak dostalo i verejné ocenenie za dlhodobé organizačné zabezpečovanie podujatie a prípravu programu z vlastnej iniciatívy a zdrojov. Žiaľ, aj tomuto rozhodnutiu koaličnej vlády sa dostalo kritiky od opozície a médií hlavného prúdu. A, ako sa to zaužívalo, na stranu progresívneho spochybňovania sa pridali aj umelci. Vedenie obce sa s tým už stretlo viackrát, tento rok dalo o sebe verejne počuť duo Paci Pac. Najprv svoju účasť v kultúrnom programe v Starej Bystrici za požadovaný honorár potvrdilo, čo i tu na „vidieku“ vyvolalo spontánne očakávanie najmä detí, predškolským vekom počínajúc. Ibaže ich radosť vyprchala predčasne. Duo svoj prísľub totiž neočakávane zrušilo. Bez vecného zdôvodnenia – iba s bombastickým vyhlásením, že chce ostať apolitickým.
Za takýto prejav „apolitickosti“ umelcov Paci Pac s ohromnou gurážou potľapkávali média bohorovne šíriace svoju jednoznačnú „pravdu“ odôvodňovanú vlastnými výkladmi „slušnosti“.
Čo na to organizátori v Starej Bystrici? Konali tak ako iné roky. Protokolárne privítali významných hostí z vlády SR, ministerstiev, poslancov národného i európskeho parlamentu aj politikov a vládnych činiteľov aktívnych pri vzniku Slovenskej republiky a v prvých rokoch jej samostatnosti. Zišli sa tu v hojnom počte. Viacerí sa dlhšie spolu nestretli, a tak mali na čo spomínať i diskutovať o súčasnej politickej situácii.
Návštevníci na zaplnenom námestí so záujmom sledovali na pódiu kultúrny program, v ktorom v priamom prenose Slovenskej televízie a rozhlasu vystúpili desiatky jednotlivcov a účinkujúcich v súboroch. Pri ich spevoch, tancoch, hrách na hudobné nástroje diváci nemali nad neúčasťou dua Paci Pac dôvod smútiť. Opäť sa potvrdila účinnosť starostlivosti o miestnu kultúru, regionálne tradície. Tá si totiž vystačí s podstatne menšou finančnou podporou, než spotrebujú profesionálni umelci (nehovoriac o celebritných zoskupeniach, čo sa s narastajúcou gurážou predvádzajú postmodernými siláckosťami a progresívnymi trápnosťami). Ich dôstojným protipólom po celom Slovensku sú folklórne, divadelné súbory, spevácke zbory. Ich súpis by bol riadne dlhý, spomeňme iba tie z Kysúc, čo mali televíznu premiéru v programe pri 32. výročí prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (11. 1. 1992) v Starej Bystrici. Z Čadce vystúpil Folklórny súbor Kysučan so šesťdesiatročnou tradíciou, z Krásna nad Kysucou početné zoskupenie Heligonkárov zo Základnej umeleckej školy. Z Bystrickej doliny vystúpila Ľudová hudba Tomčalovci a malí heligonkári Barborka Šusteková Jakub Kolembus. Operná speváčka Michaela Kubištelová pochádza z Vysokej nad Kysucou.