Zažívame strhujúce športové prenosy zjazdových a bežeckých disciplínach, kolujeme s lyžiarkami najkrajšími alpskými scenériami. A ak sa niekde nedalo a preteky boli zrušené stali sme sa svedkami ako Jasná v Nízkych Tatrách je po všetkých stránkach pripravená. Na úrovni sa zapísala vedľa stredísk zvučných mien a dlhej tradície. Je to vzrúšo, prežívame to masovo, statisíce sledujú Petru Vlhovú, sledovanosť bije rekordy, šplhá sa smerom k miliónu, ale nespúšťame zo zreteľa ani bratov Žampovcov či sestry Fialkové.

Tieto vybičované emócie, potešenie i drámy sú v prudkom kontraste s ľahostajnosťou, nezáujmom, ba až odporom k tým scénam, ktoré sa odohrávajú na politickej scéne a zaberajú na obrazovkách viac času ak športové prenosy. 

Je tu rozpor.

Rozpor medzi tým, ako sa nás všetkých dotýka dráma športovcov či už ide o prvé miesta alebo o zúfalé úsilie nebyť stiahnutý z pretekov, či radosť s dosiahnutia aspoň raz za sezónu deviateho miesta. A zhusenie nad tým , ako si politická scéna, ktorá mala k dispozícii ojedinelé volebné víťazstvo a teraz má po ruke miliardy a miliardy euro nárokuje zamestnávať nás svojou prízemnosťou. To ostane navždy v obraze roku 2021.

Treba si ten rozpor medzi športom a politikou pripomínať, aby bolo zrejmé akí náhodní ľudia sa dostali vďaka blufovaniu „hore“ a ako sa ako domček z karát rozpadol mýtus o tom, že niekto je predsedom vlády či prezidentkou všetkých občanov. A zároveň sa kvôli chaosu s vakcínami a protestov napríklad Rakúšanov či Dánov proti ich rozdeľovaniu  zosypal mýtus o nadstraníckosti a nadnárodnosti bruselských inštitúcií a manažérskej schopnosti predsedníčky Európskej komisie.

Prečo o tom hovoriť?

Lebo sa to hlbinne týka žurnalistiky. Vidíme ako vyrástla plejáda športových komentátoriek a komentátorov. Sledovanie zjadárskych disciplín napr. v štúdiu s Oľgou Konečnou a expertkou RTVS V. Velez Zuzulovou, práve tak ako spolukomentátorstvo jej otca Timoteja, Timu Zuzulu prináša divákovi priam pôžitok, rozširuje mu obzor, jednoducho robí sledovanie jednotlivých disciplín pôžitkom. Ale to sa týka aj komentátora Hlavenu z bežeckých športov, kde nemáme špičkové zastúpenie Je to aj výsledok kontinuity tradície, dlohročnej tradície športového novinárstva.

Nič takého čo by demonštrovalo kontinuitu tradície však nenájdeme v politike, veď menujte niekoho z obrazovky ktorý alebo ktorá by vás zorientovala alebo rozšírila obzor pokiaľ ide o mätež na domácej pôde,  ktorá alebo ktorý by vám to vedel povedať, niekto kto by bol názorovou autoritou pred ktorou by ministri mali rešpekt lebo by vedeli, že nejde o miništranta ktorý si chodí s mikrofónom a kamerou a čaká na ich odpovede bez toho, aby im  položil otázku na telo. Obrazom doby je o tom pochopiteľne relácia Bez kravaty, ktorá sľubuje že tam nebude dominovať politika. Je to unikát – novinári a dramaturgia si uvedomujú že politika nezaberá, že treba prekonávať hlušinu oficialít. Už nikto nič od hlavných politických správ, aj keby trvali hodinu, nečaká, jednoducho treba sa uvoľniť a prečkať túto dobu bez kravaty. Na politike sa už dobrá relácia, na rozdiel od českej televízie, nedá vybudovať.

Pred slovenskou žurnalistikou sa tak zrejme vynára potreba zhodnotiť či sleduje záujmové hry, ktoré niekto riadi alebo ovplyvňuje zo zákulisia alebo je schopná vyrovnať sa v čase keď vládna politika celkom zjavne to nevie, so skutočnými mediálnymi potrebami koncesionárov či predplatiteľov. Inak bude zrejme vláčená v bahne ideologických potrieb povedzme o hybridnej vojne, ktoré môže produkovať práve tak tunajšia vláda ako aj nadnárodná byrokracia a kapitál.

Vinše Jozefom

Píšeme o tom v predvečer najmasovejšieho mužského sviatku – Jozefa – aj vo vlastnom záujme. Bol to práve dr. Jozef Kuchár, ktorému až pandémia zabránila poriadanie stretnutí a oceňovania celej plejády ľudí zviazaných so športom ako aj žurnalistikou. Od hviezd ako Golonka alebo Merčiak alebo obľúbený a rešpektovaný Košičan Jožko Jarkovský, od pripomienok a stretnutia s Karolom Polákom je to ozaj veľa. Jozef Kuchár je ten, ktorý nedovolil upadnúť do zabudnutia Gabovi Zelenayovi a má zásluhy lebo inicioval založenie Ceny Gaba Zelenaya. A aj v tom, že k vedeniu Únie slovenských novinárov pritiahol dnes už výrazného autora a komentátora Štefana Nižňanského.

Deň odpustenia

P.S. Píšem túto glosu v Nedeľu odpustenia. V predveľkonočnom  čase  pravoslávni v tento deň modlitbou prosia o odpustenie všetkých ktorých sa dotkli slovom alebo mlčaním. Má to byť glosa nielen o tej záplave slov, ktoré bez prestania džgáme do médií, ktorými urážame, ale aj o tom  čo všetko žurnalistka obchádza mlčaním.