JEJ HVIEZDA UŽ NAVŽDY ŽIARI NA TENISOVOM NEBI

Práve v týchto dňoch si mnohí pripomínajú jej 40. narodeniny a zároveň konštatujú, že ide azda o najznámejšiu a najslávnejšiu košickú rodáčku v 20. storočí. pritom nejde o političku, vedkyňu, umelkyňu, spisovateľku, ale „iba“ o športovkyňu. Naozaj, či sa to niekomu páči, alebo nie, o žiadnom z tých, ktorí sa narodili v tomto meste sa toľko nenapísalo a nenahovorilo ako o tenistke Martine Hingisovej. Nie náhodou, veď s jej menom sa spája niekoľko NAJ- v odvetví, ktoré dnes hýbe športovým svetom dokonca viac, než jeho kráľovná atletika. Jej dosiahnuté úspechy budú odborníci komentovať a analyzovať ešte niekoľko rokov a to aj napriek tomu, že už patria minulosti. Jednoducho zapísala sa do tých najslávnejších dejín svetového tenisu.

NIE BÁBIKY, ALE RAKETA

Rodáka z Košíc Karola Hingisa a Moravanku Melaniu Molitorovú spojil tenis. Ju kúpil vtedy účastník najvyššej čs. súťaže zmiešaných družstiev VSŽ Košice, Hingis hrával národnú ligu za VSS. Ona profesionálka, skrytá formálne za zamestnanie vo Východoslovenských železiarňach, ako to v tých časoch chodilo, on čistý amatér, o ktorého prvoligový tím nemal záujem. Napriek tomu, že patril do dvadsiatky najlepších slovenských tenistov. Melanie bola na tom lepšie. V československom rebríčku sa umiestňovala do 25. miesta. Zoči-voči sa táto dvojica ocitla na dvorcoch skutočne náhodne. Melánie momentálne nemala sparringpartnera na tréning, Karol sa motal na kurtoch strojárov, oddelených plotom od tých železiarenských /medzi funkcionármi oboch oddielov vládli vzťahy, ktoré mali veľmi ďaleko k dobrým partnerským a už vôbec nemôžeme hovoriť o dobrých susedských/. Hingis a Molitorová však nikdy nepôsobili pod rovnakými farbami, v tomto prípade VSŽ, ako to dodnes chybne uvádzajú niektoré slovenské médiá.

Po dvoch rokoch spoločného „chodenia“, skôr hrania a v prestávkach konverzácií nasledovala svadba /1978/ a po ďalších dvoch  sa narodila Martinka. Ako trojročná sa už s raketou v ruke pod vedením mamy začala učiť tenisovú abecedu pri aktívnej asistencii otca, ktorý jej upravil raketu pre dospelých na jej vek. V piatich sa už zúčastňovala na prvých turnajoch... 

MANŽELSKÁ KRÍZA

Čím viac malú Martinku zaujímal tenis, tým viac sa v základoch otriasalo manželstvo Karola a Melanie. Košičan, aby urobil všetko pre jeho záchranu, vyhovel svojej „polovičke“ aj v tom, že bez dlhého uvažovania súhlasil s presťahovaním celej rodiny do rodného mesta Melanie – do Rožnova pod Radhoštěm. Bolo to v čase, kedy mala dcérka štyri roky. Ani poldruharočný pobyt na Morave však nič nevyriešil a to i napriek tomu, že Karol Hingis veľmi dobre vychádzal s celou rodinou Melanie a s jej početným príbuzenstvom udržuje síce sporadické, ale dobré vzťahy dodnes. Vrátil sa do Košíc, ale trikrát mesačne viedla jeho cesta na severnú Moravu za Martinkou. Manželstvo, i keď už len formálne, trvalo osem rokov a rozvod sa uskutočnil na diaľku. V roku 1988 sa Melanie vydala za švajčiarskeho počítačového experta Andreasa Zogga, otec Martiny Karol vtedy súhlasil s vysťahovaním dcéry s matkou do cudziny. Nuž, ešte aj dnes, teda po dlhých rokoch, môžu milovníci rôznych teórií, ktoré začínajú slovíčkom „keby“ špekulovať, čo by sa stalo, keby Karol Hingis nesúhlasil s odsťahovaním sa svojej zákonitej dcéry do Švajčiarska...

TALENT PRIAMO OD PÁNA BOHA?

Na svete je stále málo tých, ktorí sa narodili – ako sa hovorí – s tenisovou raketou v kolíske. Martina je jedna z nich. Vrodené nadanie plus vynikajúca trénerská práca jej matky sa veľmi skoro premietli do jej úspechov. Už v roku 1993, kedy ešte nemala ani trinásť, sa stala NAJmladšou juniorskou víťazkou granslamového turnaja. Bolo to v Paríži v rámci Franch Open. O rok si tento triumf zopakovala. Vtedy sa stala aj wimbledonskou víťazkou vo svojej vekovej kategórii. V nej spolu vyhrala päť turnajov, organizovaných Medzinárodnou tenisovou federáciou, v dvojhrách a tri vo štvorhrách. Patrila jej aj prvá priečka v rebríčku junioriek a s týmto postavením odišla medzi ženy.

Bolo to v októbri 1994, dva týždne po jej 14. narodeninách. zaradili ju na 378. pozíciu WTA, ale koncom decembra jej už patrila 87. priečka. V roku 1995 bola už vo svetovej kvalifikácii šestnásta! Aj v nasledujúcej sezóne postupovala stále vyššie a vyššie. Spoločne s Češkou Helenou Sukovou vyhrali vo Wimbledone štvorhru a Martina, vtedy mala 15 rokov a 282 dní sa zapísala do neobyčajne bohatých a slávnych dejín tohto podujatia ako najmladšia víťazka medzi ženami. Rok 1996 bol pre ňu zaujímavý ešte aj tým, že ako 15-ročná na Italia Open zdolala vtedajšiu svetovú jednotku Nemku Steffi Grafovú.

PRIRÝCHLY VÝSTUP NA TENISOVÝ OLYMP

Nasledujúca sezóna /1977/ bola z množstva tých vydarených tá NAJ...  Bol to rok, v ktorom dosiahla 93,8 % úspešnosť! Začala v januári celkovým víťazstvom na Australian Open a tenisový svet žasol: 16-ročná tínedžerka na tomto podujatí nenašla premožiteľku! Posledný marcový deň prišiel ďalší šok: mala iba šestnásť a pol roka a už na čele rebríčka WTA vystriedala Grafovú. V lete sa stala najmladšou víťazkou Wimbledonu, prebojovala sa do finále všetkých štyroch Turnajov majsteriek... Väčšina extra triednych tenistiek o takomto úspechu snívajú a i tak sa im nepodarí to, čo Hingisovej. Na čo siahla, to jej vyšlo. Bez ohľadu na to, či išlo o dvojhru, štvorhru, alebo mix. Jednoducho, tenisový svet jej ľahol k nohám. Ešte ani nie sedemnásťročnej dievčine, ktorá o živote mimo tenisových kurtov veľa nevedela.

Skromná bilancia roka 1997: Dvanásť víťazných turnajov v dvojhrách, prehrala iba raz vo finále Franch Open, v štvorhrách osem prvenstiev z deviatich možných, celkom so šiestimi spoluhráčkami. Od 1.marca dominovala na prvej pozícii rebríčka WTA plných 80 týždňov – až do októbra 1998. Toto postavenie jej patrilo ešte dvakrát.

Po roku 1997 prišli ďalšie... Niektoré úspešné, iné dokonca úplne bez tenisu, či už príčinou boli zranenia, alebo niečo iné. V prípade Martiny Hingisovej sa nedalo hovoriť o tom, čo v podstate sprevádza väčšinu vrcholových športovcov: krízy, vyčerpania, dočasná strata motivácie, nedotrénovanosť, resp. pretrénovanosť. Košická rodáčka patrila medzi  vzácne výnimky. Vždy, keď musela začínať znova, pričom išlo aj o roky nútených prestávok, hrala akoby trvali niekoľko dní. Aj v tom sa prejavovala na kurtoch jej veľkosť, ktorá sa dá potvrdiť aj niektorými štatistickými údajmi.

V dvojhre vyhrala 43 turnajov WTA a v ďalších 26 sa prebojovala do finále. V štvorhrách došla do víťazného cieľa až 64-krát. Kraľovala na čele rebríčkov v dvojhrách i štvorhrách: v prvom prípade dohromady až 209 týždňov a 66 vo štvorhrách. Iba dvom ženám pred ňou sa podarilo súčasne byť na čele oboch rebríčkov WTA. Čechoameričanke a jej menovkyni Martine Navrátilovej a Španielke Sanchezovej-Vicariovej. Svetovou jednotkou bola aj v rokoch 1999 a 2000, získala päť grandslamových titulov /Australian Open 1997, 1998, 1999, Wimbledon 1997, US Open 1997/. Celkovo je ich však až 25, veď k tým piatim singlovým musíme prirátať 13 v ženskej a 7 v zmiešanej štvorhre. Nečudo, že ju odborný časopis Forbes určil za najlepšie zarábajúcu športovkyňu sveta, pričom v tomto rebríčku ju nikto neprekonal celých päť rokov /1997-2001/.

NIE VŠETKO BOLO RUŽOVÉ

Kto si prečítal o dosiahnutých úspechoch Martiny Hingisovej /meno jej rodičia dali po slávnej českej tenistke Martine Navrátilovej, ktorá sa po emigrácii stala Američankou/ si môže myslieť, že v jej prípade stačilo vziať do rúk raketu, postaviť sa na kurt zoči-voči súperke a minimálne postup do finále bol zaručený. Nebolo to však tak. Za každým víťazstvom Hingisovej bola vynaložená námaha a úsilie. Raz väčšie, inokedy menšie. Za všetky nepríjemnosti stačí spomenúť doslova potupnú prehru v roku 1999 vo Wimbledone, kedy ako najvyššie nasadená hráčka podľahla 16-ročnej kvalifikantke Jelene Dokičovej z Austrálie. Tá vtedy bola vo svetovom rebríčku na 129.mieste, Hingisová na prvom. Košická rodáčka sa zrejme cítila asi tak, ako v roku 1995 na Italia Open úradujúca svetová jednotka Steffi Grafová z Nemecka, nad ktorou vyhrala ešte málo známa Švajčiarka.

Hráčska kariéra Martiny Hingisovej mohla byť ešte oslňujúcejšia a neopakovateľnejšia – nebyť jej zranení. Mala iba sedemnásť a po páde z koňa jej museli operovať koleno. Po spomínanom vyradení vo Wimbledone si na doliečenie boľavého chrbta musela naordinovať nútenú mesačnú prestávku. V jeseni 2001 jej operovali pravý členok, v máji 2002 ľavý. Na konci sezóny ako 22-ročná prerušila hráčsku profesionálnu činnosť a na dvorce sa vrátila až po zdĺhavom liečení v roku 2006. Síce sa dokázala prepracovať až na 6.priečku svetového rebríčka v dvojhre, ale o rok neskôr pre nevyjasnenú kokaínovú aféru prerušila kariéru po druhýkrát. Test na drogy bol síce pozitívny, ale ona sama stále, teda dodnes tvrdí, že žiadne nikdy nepožila. Ešte ako 22-ročná, keď si myslela, že s jej tenisom je definitívny koniec povedala: „Nechcem, aby ma niekto ľutoval. Život je nádherný aj bez tenisu. Mám peniaze a žijem v krajine, ktorú milujem. Čo viac si môžem želať? Ak ste boli štyri roky svetovou jednotkou, neuspokojíte sa s ničím menším“, hovorila a z jej slov bolo cítiť rešpekt zo súperiek.

Aj v jej prípade však platí, že „nikdy nehovor nikdy“. Okrem toho ani predstavitelia WTA asi tiež neboli veľmi presvedčení o drogovej afére Martiny. Už len preto, lebo v roku 2013 z nej urobili laureátku Medzinárodnej tenisovej siene slávy.

KONIEC DOBRÝ, VŠETKO DOBRÉ

Po šesťročnej pauze, príčinou ktorej bola predovšetkým tzv. jej kokaínová aféra sa vrátila k tenisu. Doslova ju k tomu „nakopla“ popradská rodáčka Daniela Hantuchová. Táto dvojica spolu odohrala úvodný seriál turnajov a Hingisová pritom dodržala slovo, že k dvojhre sa už na okruh WTA nikdy nevráti. Urobila tak napriek tomu, že podľa mnohých elitných tenistiek by sa bez problémov dostala do prvej desiatky a udržala v nej.

Po Hantuchovej začala striedať partnerky, ale zároveň stále dokazovala, že z tenisu nezabudla nič. Len na razantnosti v hre bolo cítiť už jej vek. Aj tak spolu s Tajwajčankou Čchen Jung-Ťan sa stali jednotkami svetového rebríčka WTA v štvorhre. Rodená Košičanka takto opäť potvrdila svoju genialitu aj po tomto poslednom /?/ návrate na dvorce v roku 2013, i keď už hrala „iba“ štvorhru. Veď naposledy v nej žala úspechy v roku 2002 s Ruskou Annou Kurnikovovou. Z jej vydarených umiestnení v rokoch 2015-2017 spomenieme prvenstvá vo Wimbledone, dvakrát na US Open, Australian Open a rovnako dvakrát sa musela uspokojiť „len“ s účasťou vo finále /2014 US Open, 2017 Singapur/. To však už s inými spoluhráčkami, najmä Indkou Saniou Mirzaovou a už spomenutou Tajwančankou Čchan. Podobne to bolo aj v zmiešanej štvorhre: v roku 2017 s Angličanom Murrayom vyhrali Wimbledon i US Open, v roku 2015 Australian Open...

NEBOLA TO ROZLÚČKA ?

Neklamala... Mala 37 rokov /nar. 30. septembra 1980/ kedy doslova povedala, že „nastal čas na odchod, pretože od môjho debutu medzi profesionálmi uplynulo takmer 24 rokov, ale toto nie je rozlúčka. Minulosť ukázala, že som nikdy dlho nevydržala bez tenisu. Teším sa na nové príležitosti a výzvy...“. Podľa slov jej otca sa venuje aj trénerskej činnosti /v tejto už pôsobí aj v USA/, hráva nižšie súťaže družstiev, ale samozrejme, na prvom mieste je rodinný život a dcérka.

OTEC JE STÁLE ROVNAKÝ

Bratislavské i svetové médiá sa o Karola Hingisa začali vážne zaujímať 24. januára 1997 kedy sa jeho dcéra Martina stala víťazkou granslamového turnaja Australia Open ako najmladšia v dejinách svetových TOP podujatí v ženskom tenise. Mala iba 16 rokov a 117 dní! Spočiatku bol voči novinárom ústretový a otvorene im odpovedal na všetky položené otázky. Čím viac však Hingisová vyhrávala a na jej konte pribúdal jeden milión dolárov za druhým, tým viac sa z jej otca snažili urobiť akéhosi asociála, ktorý žije z milodarov svojej dcéry, ba dokonca aj bezdomovca!

Vtedy ukázal, že dokáže bojovať nielen na antuke, ale i o svoju česť. Dokonca tak úspešne, že sa mu vydavateľ a redakcia nášho najčítanejšieho týždenníka museli oficiálne ospravedlniť. Vyučený autoelektrikár sa roky venoval svojej profesii, v období kedy celá rodina žila na severnej Morave pracoval ako majster odborného výcviku. Po návrate do Košíc sa dlhé roky venoval práci na tenisových kurtoch, trénerstvu a sparingpartnerstvu. Nie, bohatý nebol nikdy, vždy žil z práce svojich rúk a hlavy. Dlhé roky, až do ich zrušenia, mal v ekonomickom prenájme dva dvorce v severnej časti mesta. V jednej osobe bol prenajímateľom, správcom, údržbárom, bufetárom... Všetko stíhal k spokojnosti klientov. Tých mal vždy naozaj dosť. Veď kto by si nechcel zahrať s tým, ktorý splodil a sprevádzal prvé tenisové kroky geniálnej svetovej hráčky? Ešte aj dnes časť každého dňa venuje tenisu. Ako poradca, tréner, ale predovšetkým ako sparingpartner . Mrzí ho, že v priebehu 15 rokov zaniklo v Košiciach až 50 kurtov! Nepochopiteľné a k tomu ešte v meste, v ktorom vyrástli prakticky všetky terajšie reprezentantky Slovenska...

MAJÚ SA RADI

Médiá, predovšetkým tie bulvárne, sa chceli vždy „vŕtať“ vo vzťahoch „chudobného“ otca a jeho dcéry – milionárky. Vyšli však naprázdno. Na nič také, čím by prilákali svojich čitateľov neprišli. Je síce pravda, že matka Melanie robila všetko možné i nemožné len aby sa kontakty medzi otcom a dcérou natrvalo prerušili. Darilo sa jej to osem rokov, po presťahovaní sa s malou Martinkou do Švajčiarska. Znova sa stretli až v rodných Košiciach v roku 1997, kedy tu reprezentácia Helvétskeho kríža hrala FED Cup proti domácemu Slovensku. Melanie bola aj proti tomu, aby sa zápas hral v Košiciach. Nechcela, aby došlo k osobnému stretnutiu Karola Hingisa s vlastnou dcérou! Napriek tomu došlo a odvtedy sú v neustálom kontakte. Predovšetkým telefonickom. „Zatiaľ naposledy sme sa videli pred štyrmi rokmi v Paríži, tam ma Martinka pozvala na turnaj Franch Open, jediný z tých štyroch najdôležitejších na svete, ktorý sa jej nepodarilo vyhrať. Dcéra má teraz materské povinnosti a tak na cestovanie nemá veľa času. Predtým sme sa niekoľkokrát stretli na severnej Morave“, hovorí Karol Hingis, z ktorého dcéra urobila starého otca. Samozrejme, pred časom bol u nej doma vo Švajčiarsku a ráta s tým, že keď už nie v tomto roku, ale určite v budúcom sa znovu stretnú. Možno, že dokonca v Košiciach. „Sme v pravidelnom kontakte, vieme jeden o druhom všetko to, čo máme vedieť“, hovorí bývalý košický tenista, ktorého si nie tak dávno uctili udelením ceny Športová osobnosť Košíc v kategórii Masters.

„Na Karola sa možno vždy spoľahnúť, okrem toho je to dobrák od kosti“, hovoria o ňom tí, ktorí ho bližšie poznajú. Žiadnu prosbu o pomoc, ktorá bola v jeho možnostiach a silách nikdy neodmietol. Zdá sa, že aj to ho spája s dcérou. Martina po svojej prvej dvojročnej nútenej prestávke, keď sa zdalo, že k vrcholovému profesionálnemu tenisu sa už nevráti, neodmietla pozvanie z ďalekej juhovýchodnej Ázie. Iba preto, že išlo o charitatívny turnaj. Peniaze , získané za svoj štart venovala nadáciám na podporu zneužívaným a nemocných žien a detí. Takýchto prípadov v jej živote bolo určite viac, ale Martina sa nimi nemusela chváliť.

Všetky zdroje, týkajúce sa jej životopisu uvádzajú, že Martina Hingisová sa narodila v Košiciach. V tom sú si jednotné, nakoniec, tu sa dá ťažko niečo zmeniť. Iné je to však s jej národnosťou. Raz ju uvádzajú ako Švajčiarku českého /?!/ pôvodu, inokedy  švajčiarskeho, dokonca aj správne česko-slovenského. Raz sa v jednom denníku objavil azda ten najvýstižnejší titulok: Košická rodáčka so švajčiarskym pasom...

Samotná Martina Hingisová sa už zrejme považuje za Švajčiarku a jej materinským jazykom je naozaj čeština. Podľa otca Karola si však veľmi dobre uvedomuje, že jej rodiskom sú Košice a má k nim preto svojský blízky vzťah...