ŠPORT: Úspechy, víťazstvá, prehry a pády ženského basketbalu v Prešove – Jozef Kuchár

Do bohatej a obsažnej kroniky prešovského vrcholového športu sa popri futbale a hádzanej na sklonku 40-tych rokov minulého storočia zapísal basketbal žien. Mnoho rokov sa tešil veľkej a zaslúženej popularite. Prvoligové zápolenia prinášali divákom strhujúce, vrcholne dramatické a príťažlivé chvíle. Hľadisko veľkej sály Pozemných stavieb a neskôr telocvične Študentského domova UPJŠ nestačili. Záujem mnohonásobne prevyšoval kapacity. Výrazné úspechy trvali 18 súťažných ročníkov v najvyššej Československej súťaži.

 

Pri zrode tejto inteligentnej a príťažlivej hry, podobne ako pri iných športových odvetviach, obetavo pôsobili učitelia prešovských stredných škôl. Organizovali rôzne súťaže a medziškolské turnaje. Záujem o basketbal sa po roku 1950 začal postupne zvyšovať. Prvý úspech sa dostavil o tri roky, keď družstvo Prvého štátneho gymnázia vedené J. Liškom sa na športových hrách mládeže prebojovalo až do finále a získalo titul preborníka Československej republiky dorasteniek. Ten podnietil a povzbudil ďalších nadšencov basketbalových aktivít. K nim prispeli rôzne Športové školy dorastu a mládeže. V tom čase ich úspešne viedol obetavý organizátor Július Dajča. Záslužnú a účinnú prácu postupne okrem iných vykonali I. Hajduček, J. Liška, M. Kotora, M. Orosz, J. Burdelák, J. Beránek, B. Sabanoš,  V. Staško, L. Srnka a potom M. Balážová, J. Filčák, R. Kofčák.

 

Rozhodujúci krok na ceste kvalitatívneho rozvoja a úspechov je spojený s rokom 1953. Vtedy v TJ Slávia VŠ Prešov založili basketbalové družstvo zložené zo študentiek Pedagogickej a Filozofickej fakulty UPJŠ, do ktorého sa dostali aj žiačky gymnázia a už spomínanej Športovej školy dorastu. Oddiel štartoval v krajskej a v celoslovenskej dlhodobej súťaži.

 

Pevné korene zapustil po troch rokoch, keď Slávistky postúpili pod taktovkou trénera Mikuláša Kvoleka do najvyššej československej súťaže. Prvoligové dresy vybojovali hráčky Kahancová, Majorošová, Manicová, Tomanóczyová, Kunová, Malczyková, Kopulovičová, Štefaníková, Mariánová, Fabiánová, Siváková, Belušová, Železníková a Grečnerová. Obetavosť všetkých, ktorí sa na tomto úspechu podieľali bola obdivuhodná. Veď podmienky pre vrcholový šport nespĺňali všetky kritériá. Tréningy a zápasy prebiehali vo veľkej sále Pozemných stavieb v Prešove, ktorá slúžila na kultúrne a spoločenské podujatie. Hráčky museli sálu upratovať a pripraviť na tréningy a zápasy.

 

Napriek tomu svojou hrou dokázali vytvoriť príjemnú, hodnotnú športovú atmosféru. Každý zápas sledovali diváci v preplnenej sále. Niektorým „odborníkom“ sa na prvý pohľad zdalo, že je to celkom jednoduché. Hráčka dostane loptu, zamieri a vyšle ju na cestu smerujúcu k obruči večne deravého koša. Keď má šťastie, uspeje. Lenže basketbalové šťastie, ktoré je tiež potrebné, nestačí. Musí mať istotu, silu, sebavedomie a perfektne ovládať náročné pravidlá. To všetko získa len tvrdým dlhodobým tréningom. Iba potom sa zrodí hra s neopakovateľnými situáciami a ožije vo svojej plnej kráse. Práve preto si basketbal žien pomerne rýchlo získal a aj dnes má veľkú popularitu a do hľadísk láka takmer na celom svete tisíce priaznivcov.

 

Prešovčanky v pozícii prvoligového nováčika dosahovali pomerne dobré výsledky. Dvakrát obsadili deviate a raz ôsme miesto. Potom prišla pohroma. Z najvyššej súťaže prekvapujúco vypadli. Prvoligové dresy vyzliekli Tomanóczyová, Čajková, Manicová, Siváková, T. Sabanošová (Fabiánová), Baránková, Grečnerová, Stanová, V. Fabiánová, E. Fabiánová, Winterová, Belejová (Iványová) a Volčková. Mikuláš Kvolek sa vzdal trénerskej funkcie a na jeho miesto nastúpil Juraj Filčák.

Po ročnej prestávke sa vysokoškoláčky vrátili medzi elitu. Obsadili desiate miesto, čo stačilo na záchranu v súťaži. Vydržali v nej iba dva roky. Cieľavedomá práca priniesla ďalší úspech. V roku 1964 sa v prvej lige opäť objavili. Radosť z postupu znásobilo aj otvorenie novej telocvične pri Študentskom domove UPJŠ v Prešove. Lenže potom nasledovalo šesť neúrodných rokov. Družstvo hralo so striedavými výsledkami v druhej lige. Avšak rok 1970 priniesol ďalšiu pozitívnu zmenu. Do klubu s účinnou podporou vstúpil závod Strojstav Prešov. Pod novým názvom Slávia VŠ Strojstav Prešov sa začala v roku 1970 najúspešnejšia etapa ženského basketbalu.  Plných deväť sezón Slávistky bojovali o prvoligové body.

 

Takmer všetky zápolenia mali vynikajúcu úroveň. Okrem iných sa na východe republiky mnohonásobne predstavili Orbis Praha, KPS Brno, Sparta ČKD Praha, Slávia VŠ Praha, Iskra Kyjov, Slávia VŠ Brno, Bohemians Praha, NHKG Ostrava, Slovan Bratislava, Lokomotíva Bratislava, SCP Ružomberok a Lokomotíva Košice.

 

Do hľadiska lákali divákov aj východoslovenské derby zápasy, ktoré mali vždy svoju príťažlivosť aj vďaka tradičnej rivalite. K hodnotným súbojom patrilo vo februári 1975 stretnutie s Lokomotívou Košice. Zápas mal svoju predohru už v šatni.  Tréner Juraj Filčák povedal: „Všetky hráčky pristupovali k tréningu veľmi svedomito. Jedine Červeňanová bez akéhokoľvek ospravedlnenia sa počas celého týždňa na tréningu neobjavila.“ Dvadsať minút pred začiatkom prišla do šatne, ale nakoniec celkom správne ostala v úlohe diváčky. Samozrejme, že táto vynikajúca hráčka v družstve chýbala. Napriek tomu Slávia porazila Lokomotívu 85:68 bodov. Derby sledovalo takmer 600 divákov.

 

K nezabudnuteľným stretnutiam dodnes patria boje o ligové body so Spartou Praha, ktorá bola v spomínanom období už šesťnásobným majstrom republiky. Napriek tomu 16. februára 1975 utrpela na prešovskej pôde prvú historickú prehru. Bola to jej jediná prehra, ktorá si vybojovala pätnásty titul majstra. Necelých 30 sekúnd pred koncom zápasu bol stav nerozhodný 62:62, keď Doušová premenila len jeden z dvoch trestných hodov. Sedem sekúnd pred záverečným hvizdom Poláková trafila len raz a to stačilo na víťazstvo. Bola to fantastická, nevídaná dráma. Zápas, o ktorom sa dlho hovorilo a aj dnes si jeho aktérky pri rôznych príležitostiach na toto stretnutie spomínajú.

 

K pamätným zápasom sa zaradil aj ďalší práve so Spartou Praha v januári 1977. Telocvičňa vysokoškolského areálu sa zaplnila do posledného miesta. Diváci vedeli, že domáce hráčky nastupujú proti základu reprezentačného družstva ČSSR. Na trénerskej lavičke sedeli Štefan Molokáč Marián Vojčík. K dispozícii mali toto družstvo: Adamcová, Červeňanová (Lipovská), Jeleníková, Petrovičová, Polakovičová, Bebčáková, Dobiášová, Michalidesová, Polláková, Udičová, Sibalová a Kažimírová.

Začali s patričným rešpektom. Bola to však vyrovnaná partia, ale žiaľ, do hry vstúpili rozhodcovia. Ich verdikty pomohli Sparte, ktorá nakoniec vyhrala 70:82. To sa divákom nepáčilo. Vznikla búrlivá atmosféra. Priniesla mnoho rušivých momentov, aké sa predtým v Prešove nikdy neobjavovali. Samozrejme, že dôsledky prišli okamžite. Basketbalový zväz ÚV-ČSZTV nariadil prísne opatrenia. V jeho rozhodnutí znelo, že v telocvični nesmú byť žiadni diváci na kratších stranách ihriska, vzdialenosť 2 metre od hracej plochy a oddiel zabezpečí 10 usporiadateľov. To znamenalo, že sa na minimum obmedzila kapacita hľadiska. Do predaja sa nedostali žiadne vstupenky.

Nasledujúce derby zápasy s východoslovenskými rivalmi Prešovčanky museli hrať takmer pred prázdnym hľadiskom. Môžbyť aj preto s Lokomotívou Košice prehrali 59:64. Napriek komplikovanej sezóne Slávia prvoligové dresy zachránila. V jej závere za najlepšiu hráčku prvej ligy vyhlásili Ivetu Pollákovú a do najlepšej päťky sa dostali aj Polakovičová a Bebčáková. Dokázali, že aj v náročnej štrnástej prvoligovej sezóne všetky prekážky úspešne zvládli.

Vstup do ročníka 1977/78 nesplnil očakávania. V domácom zápase so Slovanom Bratislava prehrali 50:126 a s Lokomotívou Bratislava 60:94. V závere zmobilizovali sily a v konečnej tabuľke obsadili šieste miesto.

 

Základný káder pod vedením Mariána Vojčíka tvorili: Adamcová, Bebčáková, Červeňanová (Lipovská), Polláková, Petrovičová, Polakovičová, Michalidesová, Udičová a Sibalová.

 

V roku 1979, keď absolvovali šestnástu prvoligovú sezónu, zo súťaže vypadli. Z pôvodného kádra odišla Červeňanová do Lokomotívy Bratislava a do Košíc sa vrátila Adamcová. V druhej lige bojovali Polláková, Bebčáková, Michalidesová, Polakovičová, Dobiášová a k nim postupne pribúdali nové hráčky. Spoločnými silami dokázali Prešovu prinavrátiť najvyššiu súťaž. Stalo sa tak 10. mája 1980, keď v rozhodujúcom zápase pred vypredaným hľadiskom družstvo Slávie porazilo kolektív Sparty Praha B 71:52. Najviac bodov zaznamenali Wneková 14, Rubická, Michalidesová a Nováková 12, Dobiášová 9, Bebčáková a Polakovičová 6.

Tréner Štefan Molokáč pre Prešovské noviny číslo 37/1980 povedal: „Všetko naše úsilie sme sústredili na splnenie jedinej úlohy, ktorou bol návrat medzi elitu. Podarilo sa. Chceme nadviazať na predchádzajúcich, pomerne úspešných sedemnásť prvoligových ročníkov.“

 

Žiaľ, jeho zámery a odhodlanie sa nenaplnili. Po ročnom pôsobení medzi najlepšími sa Slávia opäť ocitla v druhej lige. Túto súťaž vyhrala.

Vstup do nového, pre Prešovčanky už osemnásteho prvoligového ročníka, nebol úspešný. Celkom zákonite nastala zmena na trénerskom poste. Juraja Filčáka 3. januára 1983 vystriedal bývalý prvoligový basketbalista František Tkáč. Jeho hlavnou úlohou bolo zachrániť prvú ligu. Úvodný zápas na domácom ihrisku so Slovanom Bratislava jeho zverenkyne vyhrali 79:76. Lenže v ďalších zápoleniach neuspeli. Rozhodujúcim bolo stretnutie s SCP Ružomberok, ktoré Slávia prehrala 48:60. Posledné prvoligové boje diváci v Prešove sledovali v marci 1983. Slávia – ZŤS Košice 58:57. A Slávia – Ružomberok 57:58. Pred stretnutím tréner František Tkáč s patričnou dávkou optimizmu povedal: „Chceme sa spoliehať na agresívnu zónovú obranu, rýchle protiútoky a presnú streľbu zo stredných vzdialeností.“ Hráčky nič z toho nedokázali splniť. „Akoby sa báli súpera, v útoku sa nedokázali presadiť,“ smutne konštatoval prešovský kormidelník. Ani v ďalších stretnutiach Slávia nezvíťazila.

Prvoligový tím tvorili Rubická – Hromková, Mačeková, Kontrošová, Tomková, Olejníková, Polakovičová, Beňová, Kovaľová, Urbanová – Konečná, Wneková, Kozelová, Duhanová, Želonková a Filčáková - miesto medzi najlepšími stratili. Takmer nikto z radov funkcionárov a priaznivcov tohto športu neveril, že by to bol definitívne posledný ročník medzi československou elitou. Napriek vynakladanému úsiliu, novým nádejam a odhodlaniu sa do najvyššej súťaže už nikdy nevrátili. Posledná federálna liga sa skončila v sezóne 1992/93.

 

Po rozdelení štátu vznikla 1. januára 1993 na Slovensku Basketbalová asociácia SBA a v Čechách Basketbalová federácia ČBF. Nástupnickými subjektmi v rámci FIBA bola Slovenská republika za kategóriu žien a Česká republika za mužov.

 

V období rokov 1956-1993 prešovský ženský basketbal reprezentovalo takmer 250 hráčok rôznych kvalít, medzi ktorými nechýbali viaceré reprezentantky Československej republiky.

 

Najvýraznejšou postavou bola Iveta Polláková – Pavlovičová, ktorá v rokoch 1970-1980 hrala v najvyššej aj v druhej najvyššej československej súťaži. Je mnohonásobnou reprezentantkou Československa. V roku 1971 ako osemnásťročná na Majstrovstvách sveta v Brazílii získala striebornú medailu. V roku 1972 na MS v Bulharsku striebornú medailu, v roku 1974 v Taliansku opäť striebornú medailu, v roku 1975 na MS v Kolumbii bronzovú medailu, v roku 1976 na ME vo Francúzsku striebornú medailu. Štartovala aj na olympiáde v Montreale v roku 1976, kde reprezentácia obsadila štvrté miesto. Je nositeľkou titulu majsterky športu a v roku 1975 ju vyhlásili za najlepšiu basketbalistku Slovenska.

 

K popredným hráčkam početného kolektívu sa zaradili: Viera Bebčáková, Mária Čajková, Milada Dobiášová, Terézia Fabiánová, Viola Fabiánová, Katarína Belejová - Iványiová, Gabriela Jančoková, Gabriela Jeleníková, Viera Kahancová, Valéria Karasová – Vassová, Marta Koperdáková - Siváková, Olga Červeňanová – Lipovská, Jitka Mariánová, Jana Michalidesová, Helena Neubauerová, Táňa Petrovičová – Gallová, Eva Polakovičová, Jaroslava Rubická, Magdaléna Síbalová, Anna Ščerbová, Gabriela Šebejová, Judita Tomanoczyová – Štofková, Anna Udičová, Kamila Kažimírová, Gabriela Šebejová, Jaroslava Rubická, Katarína Wneková, Gabriela Winterová a Helena Benčíková.

 

Na trénerskom poste v prvoligovej československej súťaži pôsobili Mikuláš Kvolek, Juraj Filčák, Štefan Molokáč, Marián Vojčík a František Tkáč.

Veľký kus práce odviedli aj dlhoroční funkcionári: Imrich Banda, Viera Bebčáková, Gejza Beňa, Jozef Bosý, Viliam Burdelák, Ivan Bovan, Jaroslav Janečka, Anton Kašprišin, Mikuláš Kašprišin, Ivan Paulovič, Béla Sabanoš, Vladimír Staško, Ondrej Strečko, Augustín Šafranko, Peter Šperka, Tibor Vislocký, Emil Valko, Oto Vojtek a Ladislav Žiga.

 

Basketbalový oddiel Slávie VŠ Strojstav Prešov reprezentoval mesto a široké okolie v prvej lige osemnásť súťažných ročníkov. Najväčšie úspechy dosiahol v sezónach 1972 (obsadil siedme miesto) 1973 (6), 1974 (4), 1976 (6) a 1978 (6. miesto). Najdlhšie prvoligové obdobie trvalo od roku 1970 do roku 1979. Posledné účinkovanie medzi najlepšími sa spája s rokom 1983. Potom bojovali len o druholigové body. Slovenskú republiku v najvyššej československej súťaži medzi 14-timi účastníkmi reprezentovali SCP Ružomberok, Slávia Banská Bystrica, Cassovia Košice, Slovan Bratislava, VSS Košice, Spartak Myjava, Lokomotíva Košice a Sporiteľňa Bratislava.

V minulom roku si priaznivci basketbalu a najmä jeho hlavné aktérky pripomenuli šesťdesiate výročie založenia Basketbalového oddielu žien v TJ Slávia VŠ Prešov. Dlhoročný vysokoškolský pedagóg, tréner, organizátor a funkcionár doc. PaedDr. Marián Vojčík, PhD., vydal hodnotnú knihu pod názvom Prešovský basketbal 1953 – 2013. Čitateľovi predkladá pomerne podrobný obraz o šesťdesiatročnej histórii, celkovom vývoji a o úspechoch aj prehrách ženského vysokoškolského basketbalu, populárneho športu, ktorý mesto Prešov a jeho okolie reprezentoval. Okrem štatistických údajov v nej čitateľ celú plejádu mien hráčok, trénerov a funkcionárov, ktorí sa rozvoju tohto športu venovali s nevšedným elánom a veľkým nadšením i obetavosťou.

Jozef Kuchár

 

Texty k foto

  1. Basketbalistky Slávie VŠ vstúpili do druhý raz do najvyššej súťaže v ročníku 1961/62. Na snímke zľava v hornom rade V. Karasová, H. Doležalová, D. Winterová, A. Volčková, E. Fabiánová, M. Čajková. V druhom rade T. Sabanošová, V. Fabiánová, K. Ivanyová (Belejová) a M. Siváková. Foto Michal Lukáč
  2. Prvoligové stretnutie s družstvom Sparty Praha prinieslo najväčšie prekvapenie v podobe víťazstva Slávie 63:62. Na snímke v bielych dresoch Červeňanová a Polláková, vľavo pivotmanka Doušová a vpravo Linártová. Foto Milan Kaľavský
  3. Basketbalové družstvo žien v sezóne 1957/58 tvorili: v hornom rade T. Fabiánová, J. Jacková, M. Siváková, J. Kosuthová, J. Tomanoczyová, J. Mariánová, v dolnom E. Fabiánová, S. Manicová, M. Grečnerová, M. Čajková a V. Baraneková (Závacká). Foto Michal Lukáč
  4. V prvoligovom ročníku 1973/74 kolektív Slávie VŠ Strojstav Prešov obsadil štvrté miesto. Na snímke tréner J. Filčák, Jeleníková, Červeňanová, Polláková, Dobiášová, Michalidesová. V dolnom rade Šebejová, Kosecová, Veselovská, Bebčáková a Hajduková. Foto Jaroslav Gondek
  5. Viera Bebčáková – dlhoročná trénerka v druhej najvyššej československej a slovenskej súťaži pôsobila v rokoch 1988-2000
  6. Štefan Molokáč – viedol prvoligové družstvo Slávie VŠ v rokoch 1976-1979
  7. František Tkáč - na poste trénera bol v rokoch 1983-1984
  8. Doc. PaedDr. Marián Vojčík PhD., dlhoročný tréner, organizátor a funkcionár v TJ Slávia VŠ Prešov
  9. Mária Čajková v tmavom drese pri pokuse o streľbu.

 

Foto 1

Foto 1

Foto 2

Foto 2

Foto 3

Foto 3

Foto 4

Foto 4

Foto 5

Foto 5

Foto 6

Foto 6

Foto 7

Foto 7

Foto 8

Foto 8

FOto 9

FOto 9