Za posledné 2 roky sa byrokracia v Bruseli riadne "vyfarbila". Od sfalšovaného účtovníctva v Grécku (a všade inde) sme prešli cirkusom od "záchrannej pôžičky" po Euroval - ktorý sa akosi "nedeje", lebo v skutočnosti vôbec nie je potrebný, ako nám s potmehúdskou drzosťou dokazuje práve Európska ústredná banka (ECB).
Nielenže v predaji dlhopisov nahrádza jednotlivé ústredné banky (čo podaktorí tvrdili, že sa nikdy nestane, m.i. aj preto, lebo potom nie je jasné, kto vlastne za ten dlh zodpovedá - nuž typicky komunisticky, všetci a nikto), ale z týchto zdrojov potom kupuje dlhopisy krachujúcich štátov.
ECB takto centralizuje štátne požičiavanie v EÚ a robí nás všetkých spoluzodpovednými - či sme sa upísali nejakému Eurovalu alebo nie, a ak aj áno, tak nie v dohodnutej výške, ale v pomere našej nehospodárnosti ku nehospodárnosti ostatných (toto je pretrvávajúci problém s eurom - ten, kto prefláka najviac peňazí, má najväčší zisk, pretože ostatní sú nútení zdieľať jeho "straty"). Navyše skresľujú dopyt a tým aj úrokové sadzby, pretože tie už neurčuje trh (spoločné vedomosti o stave danej krajiny), ale sú potichu "dohodnuté" - a určite sú oveľa nižšie, než by poskytol voľný predaj.

O vyrábanie peňazí z luftu (takmer bez akéhokoľvek dohľadu) je teda postarané a bruselská verchuška sa teraz púšťa do ďalšieho "projektu". Tzv. "rozpočtovú úniu" zdvôvodňujú tými najhlúpejšími "príčinami" a už len ich množstvo je podozrivé. Je to vlastne každým komunistom vysnívaný "centralizovaný rozpočet", či "ústredné plánovanie" - a už žiadne štrnganie kľúčov nepočujem!
To znamená, že ak sa nejakému byrokratovi z Bruselu bude zdať, že chceme postaviť priveľa ciest, ale na cigáňov dávame málo, tak nám dá po prstoch, ako malému decku, a "opraví" naše rozhodnutia.

Iný názor
Rôzni "ľudomilní" mudrlanti sa pravidelne nechajú počuť, že "my" by sme mali zaplatiť za toto, podporiť hentaký "program", či nebodaj odpustiť čiesi násilnícke činy - všetko v mene "lepších zajtrajškov", "humánnejšieho" postupu, no najčastejšie pre a v prospech tej najnespratnejšej časti obyvateľstva.
Samozrejme, to "my" sú všetci ostatní - ktorí však nezdieľajú tieto ľudomilné úchylky s neustále propagovanými rečníkmi. "My" sa však nemáme pýtať prečo, ani mať na to vlastný názor - a určite nie protichodný - "my" si len máme "plácnuť" po peňaženke a presunúť naše peniaze na účty týchto vybavovačov.
Akonáhle sa "my" vyjadríme nesúhlasne, či s iným návrhom na riešenie problému, hneď sme zaradení do ešte výnimočnejšej skupiny - rasistov, fašistov, nacistov, globalistov a občas dokonca aj kapitalistov.
Rád by som odkázal tým pomäteným ľudomilom, že nech si tie svoje somariny platia zo svojho, pretože "my" nie sme ochotní platiť ani za ich teplé pocity, ani za prepych ich súcitu.

P.S. "ľudomilný", či "ľud omylný" ?