Verejnoprávnu televíziu v poslednom období málokto pochválil. Azda dokonca nikto. Nakoniec, nemôže to ani nikoho prekvapiť. Predsa sa len nedávno našiel dôvod. Stala sa ním smrť svetoznámej ruskej herečky Ľudmily Gurčenkovej.
Nie každý z nás si ihned spomenie o koho vlastne ide. Dokonca ani tí skôr narodení. Stačí však spomenúť hudobnú komédiu /dnes by sme povedali muzikál/ Karnevalová noc z konca 50-tych rokov minulého storočia. Už aj tým, ktorí sledujú filmové plátno iba sporadicky, bude všetko jasné. Doslova maličká, šťúpla herečka, zároveň speváčka a tanečníčka, ktorej pieseň Päť minút sa stala z minúty na minútu hitom od Tichého oceána po Alpy. Po Karnevalovej noci prišli dalšie filmy, ktoré obohatili nielen sovietsku a ruskú filmovú tvorbu, ale bez nadsádzky možno povedať, že svetovú. Stačí spomenúť také diela ako Stanica pre dvoch, Sibiriáda, Milovaná žena mechanika Gavrilova, 2O dní bez vojny, Sex – rozprávka...
V novembri minulého roku oslávila svoje 75 –te narodeniny. Zdalo sa , že ju ešte čakajú roky plodnej práce. Vo februári tohto roku však pri prechádzke so psom spadla a zlomila si bedrovú kosť. Žiaľ, to bol začiatok jej konca...
Vráťme sa však k úvodu tohto príspevku. Už niekoľko hodín po oznámení o jej smrti sa na 2. programe RTVS objavil film Stanica pre dvoch. Skutočne nečakaná pohotovosť. Tento film z 8O-tych rokov minulého storočia je neobyčajný príbeh o vzťahu dvoch ľudí v prostredí, zobrazenom už bez straníckej cenzúry, teda plne realistickom, bez príkras a o´d na svetlé zajtrajšky. Ľudmila Gurčenková tu predstavila - ako v mnohých filmoch - typickú ruskú ženu. Energickú a zároveň nežnú. Tvrdú a zároveň bezbrannú. Pritom tú bezbrannosť dokáže dobre zamaskovať. Toto všetko dokázala žena, ktorá –pre zaujímavosť- od svojich sedemnástich rokov až do svojej smrti mala rovnakú hmotnosť – iba 53 kg!