Slovenský knižný trh bol pred niekoľkými dňami obohatený novým literárnym dielom prof. PhDr. Imricha Sedláka, CSc., Päťdesiat rokov v slovenskom národnom živote. Knihu, napísanú zaujímavou symbiózou dokumentaristiky a osobných spomienok autora, možno bez výhrad nazvať aj učebnicou o životných postojoch v záujme pravdy. Profesor Sedlák, celoživotný zástanca duchovného i materiálneho zrovnoprávňovania východného Slovenska a jeho obyvateľov so západným centrom štátu totiž na vlastnej koži poznal, že boj s mocou pod zástavou pravdy je bojom nesmierne ťažkým.

Aj keď kniha samotná je v podstate mozaikou jeho životných zážitkov a skúseností najmä z jeho života v Prešove (je rodákom z malej obce Červenica pri Prešove, ležiacej v lone Slanských vrchov pod nádhernými opálmi celosvetovo presláveným Dubníkom), ktorý nakoniec musel opustiť vďaka prostrediu neprajnému jeho životným zásadám hľadača pravdy, je zároveň aj učebnicou politických a spoločenských dejín administratívneho centra Šariša, ovládaného ešte v nedávnej minulosti politickými kariéristami (akým zostal aj dnes, bez ohľadu na to či ide o občiansku, politickú alebo akademickú pôdu).
Počas prešovskej prezentácie nového diela univerzitného profesora Imricha Sedláka charakterizovala jeho obsah prof. PhDr. Zuzana Stanislavová CSc. takto:
- Kto chce poznať etický kódex spoločnosti, nech si prečíta túto knihu!
A predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Prešove PhDr. Ladislav Matisko túto myšlienku doplnil slovami:
- Jeho život bol v mnohom heroický, vytrvalo kráčal za pravdou...
Terajší vedecký tajomník Matice slovenskej v Martine poznal dôverne predovšetkým prešovskú akademickú pôdu. Po stredoškolskom a vysokoškolskom štúdiu v tomto meste pôsobil na začiatku svojej pedagogickej praxe ako stredoškolský učiteľ, na akademickú pôdu vstúpil ako odborný asistent, neskôr docent a prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Potom prišiel august 1968, následná normalizácia a nútené opustenie fakulty. Ďalšie, približne 5 ročné obdobie strávil v prešovskom Vlastivednom múzeu a je potrebné s vďakou konštatovať, že vďaka jeho tvorivej usilovnosti to neboli stratené roky ani pre samotného Imricha Sedláka, ani pre Prešov. Za toto obdobie pripravil výbornú publikáciu Dejiny Prešova, ktoré sú alfou a omegou pre každého, kto potrebuje kvalifikované informácie o histórii tohto mesta a jeho obyvateľov. O nič menej pertraktované nie sú ani zborníky vedeckých, faktografických a spoločenských prác o histórii a živote šarišského regiónu Nové obzory či monografia Strieborný vek a ďalšie odborné príspevky. A v tejto súvislosti by Prešovčania nemali zabudnúť ani na jeho vtedajší podiel pri vzniku Múzea literárnych tradícií východného Slovenska v obci Župčany (pôsobisko Jonáša Záborského).

Neoddeliteľnou súčasťou života prof. Imricha Sedláka sú jeho aktivity v Matici slovenskej. Najskôr pri obnovovaní a znovuformovaní matičného života na východe Slovenska, potom v samotnom srdci tejto duchovnej matky Slovákov. Azda aj táto jeho „parketa“ prispela svojim dielom k tomu, že tento pracovitý a za prostú ľudskú pravdu a myšlienkovú slobodu bojujúci človek opustil „prebiľakované“ východné Slovensko, aby svoj zmysel života realizoval na slobodnejšej pôde martinského ústredia Matice. Ako fundovaný hľadateľ a objavovateľ, tvorivý realizátor, ale aj skúsený vedec. Pre prof. Imricha Sedláka prišiel november 1989 akosi prineskoro a preto sa pre neho stalo terajšie obdobie časom doháňania „slobodného slova“. V Belej – Duliciach, kde má zriadený svoj „hlavný literárny stan“, sa snaží vyrovnať so všetkým, čo mu nebolo dovolené v minulosti. Aj preto je jeho pracovný deň zvyčajne dlhší ako osem hodín, aj preto stále študuje, píše a rediguje. Šťastný to človek, ktorý stále má čo povedať! Povedať v pravde, aj dnes rovnako nebojácne ako kedysi. Práve taká je aj jeho nová kniha...