Prijatím novej ústavy Maďarsko opäť potvrdilo, že by mu viac vyhovovali staré časy, ktoré platili až do mája 1945. Naši južní susedia dali jasne najavo, že slovo „ republika“ veľmi radi nemajú a i keď sa vystatujú vyše tisícročným trvaním svojho veľkého Uhorska. Jednoducho, demokratická tradícia v krajine im patrične chýba a to sa prejavilo aj v znení novej ústavy, v ktorej sa už nehovorí o Maďarskej republike, ale iba o Maďarsku. Žiaľ, maďarčina slovo „Uhorsko“ nepozná a to aj napriek tomu, že samotné územie Maďarska tvorilo menšiu časť než jeho ostatné súčasti – napríklad Vojvodina, Sedmihradsko, Zakarpatsko a samozrejme Slovensko. Vyčiarknutie slova „republika“ však pre mnohých Maďarov /našťastie, nie pre všetkých/ znamená aj niečo iné: spomienku na dávne slávne časy a predovšetkým nostalgiu za nimi, teda za veľkým Uhorskom. V strehu musia byť aj naši pracovníci masovokomunikačných prostriedkov, aby náhodou niekde nenapísali, resp. nevyslovili dnes už neplatnú kombináciu slov „Maďarská republika.“ Či sa nám to páči, alebo nie, taká už oficiálne neexistuje. Iba Maďarsko. Našťastie, bez prívlastku „veľké.“ Nuž, nakoniec je to ich vec. Keď už naši susedia nechcú republiku, nech ju nemajú.
Horšie je však to, že nová maďarská ústava spôsobuje celej EÚ i OSN svojím obsahom nejeden problém. Ešte oveľa, oveľa väčší, ako maďarský koberec, ktorý krajina ukázala svetu v čase, kedy preberala prostredníctvom Európskej únie. Nebola v ňom mapa súčasného Maďarska, ale práve toho veľkého Uhorska, po ktorom tak mnohí Maďari túžia. Čo by dali za to, aby sa mohli rozťahovať ako ich predkovia od Tatier až po Jadran... Nuž, nová ústava Maďarska spôsobí politikom v Európe ešte nemálo starostí i vrások.